Do Bratislavy, ako nového korunovačného mesta sa preniesli kráľovské insígnie – koruna, žezlo, krajinské jablko, svätoštefanský meč a korunovačný plášť, ktoré boli uložené v Korunnej veži Bratislavského hradu, kde čakali na svoju dejinnú príležitosť.
Uhorská koruna patrí k najvýznamnejším stredovekým korunovačným pamiatkam a spája sa s menom prvého uhorského kráľa Štefana I. Nazývali ju aj „ korunou svätého kráľa“, bakoľko Štefan I. bol vyhlásený za svätého, kvôli jeho zásluhám o šírenie kresťanstva v stredovekom Uhorsku.
Koruna pochádza z konca 12. storočia a tvorí ju staršia byzantská čelenka „corona greaca“, zdobená emailovými platničkami, drahokamami a pendíliami, a mladšia „corona latina“, uzatvárajúca korunu sférickým krížom. Vo vrchole je ukončená zlatým krížom, ktorý sa pokladá za najdôležitejšiu časť koruny. Spája sa s relikviou sv. Kríža a traduje sa, že kto ho vlastní, dosiahne aj vládu.
Je od konca 12. storočia súčasťou korunovačného pokladu. Kráľovské žezlo je vlastne drevená palica pokrytá strieborným pozláteným plechom, na ktorú je pripevnená nepravidelná guľa z horského kryštálu s reliéfmi troch sediacich levov. Guľa je vložená do zlatého orámovania, z ktorého visia zlaté guľky na zlatých retiazkach. Pozlátené obloženie žezla je jemne zdobené. Kryštálová guľa je dielom iránsko-perzských majstrov z 10. storočia, striebornú rukoväť zhotovil stredoeurópsky zlatník na prelome 11. a 12. storočia. Žezlo dal zhotoviť pravdepodobne kráľ Belo III.
Krajinské jablko je najmladší uhorský kráľovský klenot a súčasťou pokladu sa stalo pravdepodobne za vlády Ľudovíta Veľkého z rodu Anjou v prvej polovici 14. storočia. Dutá pozlátená guľa, pôvodne naplnená zemou z Golgoty, je ozdobená zlatým apoštolským krížom a dvomi rodovými znakmi Anjouovcov.
Korunovačný meč bol zhotovený v 16. storočí Benátkach a uhorskí králi ním pasovali rytietov Rádu zlarej ostrohy. Pôvodný korunovačný meč sa však stratil dávno pred 16. storočím. Do Čiech ho údajne odniesla Anna, sestra Štefana V. V súčasnosti je uložený v pokladnici pražského chrámu sv. Víta. Je to prepychový meč vikingského pôvodu s kostenou ozdobou na rukoväti. Tradovalo sa o ňom, že ho nosil sv. Štefan-kráľ.
Jedinou korunovačnou insígniou, ktorá sa bezprostredne spája s prvým uhorským kráľom Štefanom I., je korunovačný plášť. Ornát z purpurového hodvábu je pretkaný zelenými rozetami a vyšitý množstvom postáv svätcov, vyjadrujúcich hymnický chválospev Te Deum. Vyšitý nápis dokazuje, že ornát roku 1031 daroval Štefan I. so svojou manželkou Gizelou chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade, ktorý bol korunovačným a pohrebným miestom uhorských kráľov.